Napriek tomu, že vonku to vyzerá, akoby jar už nejednú sobotu vyfarbovala naše záhrady a polia na zeleno, napriek tomu sme nezabudli na Morenu, ktorá by mohla ešte stále nahnať do dvorov biele kone....
No ani tento rok sme jej nedali šancu a prostredníctvom síce starodávnych, ale stále krásnych rečňovaniek a pesničiek sme ju v sprievode našich veselých ratolestí odprevadili k potoku, zapálili a hodili po prúde nášho potoka...Nech máme od nej pokoj ešte celú jar, leto i jeseň...a potom v zime nech príde opäť mladšia, krajšia a nech nám aj dlhšie vydrží:)
Morena, Morena, kde si prebývala,
keď si tú jar tak dlho skrývala?
Teraz musíš zhorieť a vo vode utonúť,
Jar už po zime vydáva sa na púť!