Na Jána sa naši tretiaci a štvrtáci vybrali na východ, do blízkeho okolia Prešova, spoznávať históriu ťaženia soli na Slovensku a navšíviť opálové bane v Dubníku.
Všetko im bolo jasné, veď soľ sa ťaží z mora, ale keďže na Slovensku more nemáme, vznikla záhada, ktorú sa podarilo rozlúsknuť v Solivare v Prešove, našej národnej kultúrnej a technickej pamiatke. Dozvedeli sa tam, že niekedy územie Slovenska ležalo pod morskou hladinou, preto sa pod zemou nachádzajú jeho pozostatky v podobe bohatých zásob soli.
Soľ nad zlato, veru, na tejto vete je veľa pravdy. Keď sa naši žiaci dozvedeli, že v baniach pracovali aj malé deti, ktoré ťažili soľ v najužších chodbách 16 hodín denne, bez svetla, pričom tam boli samé, lebo dospelí pracovali len 14 hodín, hneď porozumeli tomu aká je soľ vzácna, koľko námahy a utrpenia stálo za jej ťažbou...
Počas prehliadky sme videli vstup do šachty Leopold, četerne - zásobníky na uskladnenie vyťaženej soľanky, varňu, kde sa soľ varila a budovu skladu. Popri tom nám sprievodca porozprával mnoho zaujímavosti o tom ako to všetko prebiehalo. Veru, je tam čo vidieť a počuť, komplex Solivatu tvorí mnoho ďaších budov, niektoré pôvodné už neexistujú, určite sa návšteva oplatí!
Po prehliadke Solivaru sme sa presunuli do najväčšej a najstaršej opálovej bane na svete, do opálovej bane v Dubníku. Pán sprievodca Jozef nás vzal do podzemia štôlne s rovnakým menom, Jozef, kde nám pútavo porozprával o ťažbe opálu. Na fotografii nám ukázal ako vyzerá najväčší opál na svete Harlekýn a porozprával o ňom pútavú legendu. Mali sme možnosť vidieť aj naozajsnté opály a nielen to! Keďže na Jána zem poklady vydáva, aj my sme skúsili šťastie, či sa nám nejaký opál podarí nájť. Žiaci usilovne pracovali lopatkami, svietili si čelovkami ako ozajstní baníci a vyplatilo sa! Každý si nejaký kúsok vzácneho opálu našiel.
Domov sme sa vrátili nielen s kúskami opálu, ale aj s množstvom nových zážitkov a informácií o tom aké poklady máme ukryté v Slovenskom podzemí. Fajne nám všetkým bolo!